Boh je neustálym svedkom našich činností, myšlienok, zámerov, túžob a sprevádza nás počas všetkých životov. Vďaka Nemu si spomíname na rôzne udalosti, spomienky z minulých životov, vďaka jeho milosti sa nám cez sny odkrývajú rôzne informácie, vízie a vysvetlenia.

*****

"Sídlim v srdciach všetkých živých bytostí a odo Mňa pochádza pamäť, poznanie a zábudlivosť. Zmyslom všetkých Ved je poznať Mňa, pretože Ja som zostavil Vedāntu a som znalcom Ved."

BHAGAVAD GÍTA 15.15

*****

"Duša sa rodí v mnohých rôznych druhoch života v hmotnom svete. Niektoré druhy sa rodia z vajíčok, iné z embryí, iné zo semien rastlín a stromov a ďalšie z potu. Vo všetkých druhoch života však prāṇa, čiže vitálny vzduch, zostáva nemenný a nasleduje dušu z jedného tela do druhého. Podobne aj duša je večne tá istá napriek hmotným podmienkam života. Máme s tým praktické skúsenosti. Keď sme pohltení hlbokým spánkom bez snívania, hmotné zmysly sa stanú nečinnými a dokonca aj myseľ a falošné ego sa zlúčia do nečinného stavu. Ale hoci sú zmysly, myseľ a falošné ego nečinné, človek si po prebudení pamätá, že on, duša, pokojne spal.

ŠRÍMÁD BHAGÁVATAM 11.3.39

*****

Všetko poznanie, o tom, ako je zložený tento svet, o nás samotných, o interakciách medzi Ním a nami, o našej prirodzenosti a skutočnej povahe, ako to tu celé prebieha, o tom, prečo sme v tomto tele, ako sme sa dostali do tohto tela, tieto všetky informácie pochádzajú od Boha a prichádzajú v rôznych formách a spôsoboch, ktoré opäť určuje On.

Je to Boží impulz, ten okamih, keď si začneme klásť tieto otázky, keď sa rozhodneme spoznávať Jeho a seba. On dáva podnety a vytvára situácie, aby sme sa zahĺbili do premýšľania, používania inteligencie, aby sme sa ponorili do poznávania. On vytvára tú chuť aj intenzitu. On podsúva otázky o našej bytostnej existencii, kto sme, v akom postavení sme, odkiaľ sme prišli, kam pôjdeme, čo bude s nami, keď opustíme telo. Je to Jeho milosť, či si na Neho spomenieme alebo nie.

V živote každého príde okamih, kedy nám toto telo bude odobraté. Okamih, kedy duša opustí telo, a bude „poslaná niekam“ a začne sa odvíjať jej ďalší „osud“.

Boh sídliaci v srdci každej živej bytosti sa nás snaží viesť, svojou neustálou prítomnosťou nám ukazuje smer. Ale my ho nechceme počúvať. Radi si robíme veci podľa seba, vytvárame si teórie a špekulácie ako zlepšiť materiálne podmienky, v ktorých žijeme, využívajúc Jeho energiu a energiu iných živých bytostí. Hráme sa na pánov reality, bez uvedomenia si, že „tvorivá energia“ nám nepatrí. Podobá sa to na situáciu, keď susedovi zoberieme stavebný materiál a postavíme si svoj dom.

Sme omámení, poblúznení a očarení iluzórnym množstvo pôžitkov, ktoré tento hmotný svet ponúka, bez uvedomenia si, že jeho vlastníkom je Boh.

Častokrát nemáme skutočný záujem o Boha a skutočnú duchovnú prax a pokrok, ktorá je mimo hmotného sveta, a nemá nič spoločné s vylepšovaním si fyzických podmienok a pohodlia života. Uspokojíme s tým, čo máme, čo sme dosiahli alebo ako sa nám darí. Uspokojíme sa s povrchnosťou a falošnosťou. Sme upriamení na seba samého, na fyzické telo, na osobnosť. Hráme hru podvádzania na predstierané šťastie a naplnený život, a pritom prežívame strach, aby hra nebola odhalená.

Podvádzanie seba automaticky prerastie do podvádzania ostatných, a povedzme si úprimne, je to náročný, vyčerpávajúci a z dlhodobého hľadiska neudržateľný spôsob života.

Odmietame Boha v Jeho skutočnej podobe alebo Ho odkladáme na „potom“.

*potom, keď deti vyrastú.

*potom, keď si zarobím dostatok peňazí na život

*potom, keď budem na dôchodku

*potom, keď bude viac času

*potom, keď budem mať nejaké problémy, lebo teraz som v pohode

*potom...a ďalšia výhovorka.

Necháme Ho žiť, akoby vlastným životom, povedľa nás, “ hej hej viem, že existuje, že asi je..., ale...“

Zamysleli ste sa nad tým, čo a koľko sme schopní a ochotní urobiť, koľko energie vydať, koľko vytrvalosti a odhodlania v sebe vytvoriť, koľko nepríjemností vydržať, len aby sme získali materiálne výhody (úver, hypotéka, detské prídavky, opatrovateľský príspevok, dobre platené pracovné miesto na druhom konci mesta, umiestnenie detí do „dobrých“ škôl...)

Niekedy sme schopní poprieť seba a pristúpiť na nevýhodné a ponižujúce podmienky, len aby sme to získali. Ale aj to je len a len Božia milosť, že sa nám to podarilo.

A čo duchovná prax, koľko sebazapretia sme ochotní urobiť?

Táto materiálna ilúzia Pána je veľmi mocná. A to je najväčší problém nášho života.

Duchovná prax začína, keď si natvrdo, čestne, so sebazaprením, s pokorou a poznaním, uvedomíme túto projekciu a do akej miery začíname vidieť ZA túto ilúziu.