Milujem tento príbeh. Počula som ho prvýkrát v roku 2011. Fascinoval ma a ukotvil sa vo mne. Ostala som bez slov, naplnená hlbokým pochopením a precitnutím, že skutočnú podobu lásky naozaj nepoznáme.
Príbeh Bhamati, manželky Vasaspati Mishra : Láska je bezpodmienečná !
Vachaspati Mishra bol mladý učenec, ktorý bol pevne odhodlaný kráčať na ceste duchovnosti. Rozhodol sa zasvätiť svoj život písaniu komentárov k „Brahma Sutrám“, a potom prijať stav sanyasa (mnícha). Vatsala, matka Vachaspatiho, veľmi túžila po tom, aby sa jej syn oženil s dievčaťom zo susednej dediny, a hovorila s otcom budúcej nevesty o ich možnom vzťahu.
Vachaspati, ktorý jasne vyjadril svoj nezáujem o manželstvo a rodinný život, napísal otcovi nevesty:
" Mojím jediným životným cieľom je napísať komentár Bhasya k Brahma Sutras, Badarayana Vyasa‘. Toto je moja služba ľudstvu. Tieto písma sú mi drahšie ako život. Nebudem schopný vykonávať zodpovednosť Grihastha, ženatého muža. Pochybujem, že môžem byť dobrým manželom. V mojej mysli nie je nič iné ako písanie Bhasya Brahmasutry. Zložil som dokonca prísahu, že vstúpim do života Sanyasa (mnícha), keď dokončím komentáre k Brahma Sutrám,a potom mám v úmysle opustiť dedinu. Nebude zo mňa dobrý hospodár, ktorý preberá všetky povinnosti a uspokojivo ich plní “.
Keď otec Bhamati (nevesty) čítal slová od ženícha, rozhodol sa prerušiť kontakt a ukončiť rozhovory o ich svadbe. Ale Bhamati, ktorá sa o tom dopočula, ostala zaujatá Vachaspatiho poslaním a bola dojatá jeho čestnosťou. Trvala na tom, že sa za neho vydá. Jej otec ostal prekvapený, ale keď videl, pevné rozhodnutie jeho dcéry, dovolil uzatvoriť manželstvo Vachaspatim v priaznivý deň „Guru Poornima“. Ale pre Vachaspatiho to bol najpriaznivejší deň na začatie jeho monumentálnej práce. Vo chvíli, keď prišiel s nevestou domov, sadol si na verandu domu a začal písať. Pokračoval v písaní dňom i nocou. Všetko – mesiace, ročné obdobia a okolie – sa menilo všade naokolo, len nie pre Vachaspatiho. V normálnej rovine života akoby neexistoval. Až na pár fyzických potrieb – kúpeľ, málo jedla a pár hodín spánku – bol plne ponorený do práce. Neuvedomoval si plynutie času. Nič nezarobil, a ani si nebol vedomý, že v dome je ďalšia osoba. Mladá a krásna Bhamati zvládala chod domácnosti. Kým Vachaspati Mishra písal svoj komentár, jeho manželka Bhamati mu roky slúžila bez akýchkoľvek očakávaní. Vždy sa postarala o to, aby jej manžel dostal jedlo v správnom čase, a jeho lampa mala dostatok oleja. Mishra jedol, keď bol hladný, bez toho, aby zdvihol hlavu a zistil, kto mu podáva jedlo. Nevedel, ako sa k jedlu dostal, a kto mu ho poskytol. Ani sa neobťažoval to vedieť. Jeho jediným zameraním bola jeho práca. Bol taký zaneprázdnený, že zabudol, že má manželku. Vždy zistil, že palmové listy sú pripravené po ruke, lampa dobre naolejovaná, jeho šaty vyprané a čerstvé a jedlo sa uchováva vo vhodnom čase. Nikdy sa neobťažoval premýšľať o tom, ako sa také veci dejú. Celé tie roky nemyslel na nič iné, nič iné nevidel a nič iné nepočul. Takto prešlo sedem dlhých rokov. Jednej krásnej noci bola jeho kniha komentárov dokončená, takže Vachaspati sa chystal vstať zo svojho sedadla, a zrazu vo svetle lampy našiel ženu, ktorá mu ticho podávala jeho tanier.
Spýtal sa jej: "Kto si a čo tu teraz robíš?"
Odpovedala: „Bol si tak ponorený do písania komentárov, že si úplne zabudol, že pred mnohými rokmi si si ma vzal. Ja som Bhamati, tvoja žena!"
Vachaspati bol šokovaný, keď si uvedomil, že 7 rokov mu jeho manželka poslušne slúžila bez toho, aby si to vôbec uvedomoval. Bola to ona, kto sa staral o každú jeho potrebu, a predsa ju nikdy nevidel! Slzy sa mu kotúľali po lícach, ale Bhamati nemala žiadne sťažnosti. Povedala, že je hrdá na to, že má manžela, ako je on, a bola veľmi požehnaná, že sa s ním mohla spojiť a nechať ho dokončiť veľké dielo. Jemu sa začali postupne vynárať obrazy z minulosti. Spomenul si na ich svadbu. Uvedomil si, že to bola ona, kto sa o neho celé tie roky staral. Uvedomoval si, ako si z času na čas nechal pripraviť jedlo, kúpeľ, posteľ. Spomenul si na pár rúk, ktoré mu podávali jedlo, a ktoré zhasínali večer lampu, keď zaspal.
" Ukáž mi svoje ruky ." pýta sa Vachaspati a pokorná Bhamati ukazuje svoj pár rúk manželovi. " Naozaj sú to tie isté ruky, ktoré si pamätám, že som ich videl každý deň ".Poznám tie ruky.... Ale teraz je príliš neskoro, pretože som sľúbil, že v deň, keď dokončím svoje komentáre, vezmem si „sanyasu“ a odídem z domu!“"
" Bhamati! Svoju prácu som dokončil. Toto bude môj príspevok ľudstvu. Teraz, keď som splnil svoju povinnosť, chcem sa vzdať tohto sveta.“
" Môj pane, urob, ako chceš, nebudem ti stáť v ceste a tvojom zámere, " hovorí Bhamati, žena, ktorá mu nezištne slúžila sedem rokov.
" Drahá, čo budeš robiť, keď odídem preč? " pýta sa Vachaspati v obave, že len tak necháva mladú ženu úplne samú.
" Tá istá milosrdná sila, ktorá sa o mňa celé tie roky starala, sa o mňa opäť postará, neboj sa. Považujem za svoje šťastie, že som ti slúžila, keď si ty výnimočne prispieval svetu." hovorí Bhamati a uľahčuje manželovi jeho odchod. Namiesto protestov a záchvatov hnevu Bhamati podporila a odbremenila Vachaspati Mishra od domácich povinností, aby on mohol dosiahnuť svoj cieľ.
Vachaspati videl, že je to výnimočná žena s obrovskou štedrosťou. Bol ohromený. "Ako môže byť človek taký úplne nesebecký?" Premožený toľkou nezištnou láskou, hovorí: „Navždy ti budem vďačný, Bhamati. Odovzdávam celé svoje životné dielo pri tvojich nohách. Túto knihu pomenujem „BHAMATI“, aby sa o tebe každý dozvedel, a počul o tvojej nezištnej obeti. Staneš sa nesmrteľnou, aby si každý mohol zapamätať tvoj príbeh."
Vachaspati spoznal, že Bhamati je výnimočná duša, hoci ju práve opúšťa a zrieka sa rodinného života, vďačne na ňu spomínal, kým žil.
Pravá láska je milovať bez očakávania, je oveľa väčšia ako obyčajný vzťah medzi mužom a ženou. Služba blížnemu je jedným z jej prejavov. Tento príbeh ma inšpiroval k písaniu ďalšieho článok povahe skutočných vzťahov.
