Krátka úvaha, ktorá vznikla na základe niekoľkých telefonátov a správ. Hľadali dôvody a vysvetlenia, prečo sa dejú nepríjemné udalosti v bežnom živote, ako platba pokuty, pokazený mixér, červená na semafore, a pritom si vytváram (kvantujem) zelenú vlnu...
To je povaha hmotného sveta, v ktorom sa momentálne nachádzame, podmieňovanie, rôznorodosť, dualita, utrpenie, … A hlavne pominuteľnosť ! Všetko končí, všetko sa strieda, nad všetkým vládne Pán čas.
Zenový príbeh o otázke, ktorý položil majster svojím žiakom.
Majster : „Aký je zvuk jednej tlieskajúcej ruky ?“
Žiak: „Ruka, udierajúca o stehno..“
Majster: „Nie! To je zvuk ruky udierajúcej o stehno“
Počas dlhého rozhovoru Majster dostal množstvo odpovedí, ktoré súviseli s činnosťou ruky voči niečomu inému, to znamená z pohľadu podmieňovania, vzťahu, súčinnosti...ale správna odpoveď znela:
„Zvuk jednej tlieskajúcej ruky je zvuk jednej tlieskajúvej ruky“
Nič viac. Otázka nebola o súvislostiach, ale o zvuku.
A tak je to aj u nás v bežnom živote. Ak nám zasvieti na semafore červená, znamená to, že zasvietila červená. Ak sa nám pokazí mixér, znamená to, že sa pokazil mixér. Ak sme dostali pokutu, znamená to, že sme dostali pokutu, pretože sme porušili spoločnosťou akceptované pravidlo alebo dohovor (parkovanie, rýchlosť, stav vozidla...), o ktorom vieme, že jeho porušením si zavaríme na sankciu. To neznamená, že ste pred dvoma dňami boli skúpi alebo ste nedali „drobné“ bezdomovcovi. Boli ste iba v porušení pravidiel. Zelená na semafore predsa nemôže byť večne !
Snažíme sa znásilniť hmotnú energiu, patriaca Bohu, na vysvetlenie činností, ktoré nemáme pod kontrolou. Takto padáme do pasce. Nájdeme 1000 dôvodov, prečo sa nám dejú malé „nepríjemnosti“ , a pritom ani jeden nemusí byť ten správny. Zapletáme do kolotoča mentálnych otázok a mentálnych odpovedí vo forme domnienok, predstáv a predpokladov. Veď často začíname vetou...Možno...
Uvedomujeme si koľko nezmyslov, domnienok, predsudkov,obvinení, klamstiev si o sebe povieme, aký vnútorný monológ prebieha, keď sa niečo „nepríjemné a nečakané“ stane ? Podliehame emóciám, sentimentu, obviňovaniu, špekulovaniu. Následne vzniká pocit viny, zlyhania, sklamania zo seba alebo iných, hnev, smútok...no proste cesta na terapiu vydláždená. Zbytočne. Každý deň sme zahlcovaní množstvom informácií, myseľ je brutálne atakovaná podnetmi, tak načo si spôsobovať ďalšie vnútorné konflikty, ktoré nás uvrhujú do ďalšej a ďalšej analýzy niečo, čo si žije svojím životom, a je pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody, a nie len našich myšlienkových konštrukcií.
Pán Boh nám dal zdravý rozum, inteligenciu, používajme JU !
Berme realitu taká aká je, nefantazírujme !
Neubližujme si !
Prežívame predstavy, ale emócie sú skutočné !
Prijmime situácie, tak ako sú. Zoberme si poučenie a situáciu vyriešte.
Zaplaťte pokutu, a viac neporušujte pravidlá.
Mixér dajte do opravy alebo kúpte nový.
Keď zasvieti červená, zastaňte. To je všetko.
Neznásilňujme hmotnú energiu Pána, nevyužívajme iba na svoj prospech, aby sme spríjemnili alebo mali život viac pohodlnejší. Takto to nefunguje dlhodobo, je to iba dočasné, pominuteľné, ako všetko v tomto hmotnom svete. A ak sa to podarí, že vám „spadne“ zelená, lebo si ju „vytvárate“, tak verte, Boh sídli v srdci každej živej bytosti a On presne vie, čo chcete, tak nás občas poteší. A my bláhovo veríme, že to My.
